Ženu po 50tke nie je možné milovať...
Updated: Sep 9, 2020
Tak toto nie je môj výrok. Vykukol na mňa, ako inak, na FB, kde si z neho moja mama (52) a jej kamarátky čiastočne robili srandu a čiastočne sa pohoršovali. Normálne by som podobnému blábolu nevenovala pozornosť, ale nedalo mi to a tú "senzáciu" som si prečítala. Nakoniec som sa nad tým musela serióznejšie zamyslieť, pretože "vec" nie je ani zďaleka taká čiernobiela ako by sa mohlo zdať.
Autorom výroku, resp. myšlienky je Yann Moix, francúzsky spisovateľ ocenený literárnymi cenami, filmový režisér a televízny moderátor (1). Rozhovor poskytol pre francúzsky magazín Marie Claire (2). Keďže neviem po francúzsky, najskôr som vychádzala z aglických prekladov, podľa ktorých povedal, že:
1) ženy po 50tke nie je možné milovať, lebo sú príliš staré
2) preferuje mladšie 25-ročné telá, ktoré sú podľa neho mimoriadne, zatiaľ čo 50-ročné telá nie
3) v intimite mu (50-ročné) nič nedávajú
Tieto výroky zazneli ako odpoveď na otázku prečo ešte vo svojom veku (51) nie je schopný si nájsť stálu partnerku a nemá v úmysle zakladať rodinu (3). Reakcie na seba samozrejme nenechali dlho čakať a zosypala sa lavína kritiky i sarkazmu. Čo je síce pochopiteľné, no by bolo dobré sa pozrieť na to trochu lepšie :).
Nie je telo ako telo
Nakoniec som sa ale "hecla" a text som si preložila. Z rozhovoru mi vyplynula jedna vec. Yann Moix rozhodne neprezentuje svoj názor ako všeobecnú pravdu, ale ako svoju osobnú preferenciu: "Nie som schopný v 50tke milovať ženu po 50tke. Pripadajú mi/sú pre mňa (záleží na preklade) príliš staré. Keď budem šesťdesiatnik, budem toho schopný, pretože budú mladšie." Ďalej sa ho redaktor/ka pýta, či je to tým, že by ho staršie ženy fyzicky odpudzovali. Odpovedá, že nie, len ho to skrátka iba nezaujíma: "nebudem Vám klamať, telo 25-ročnej ženy je výnimočné. Telo 50-ročnej ženy výnimočné nie je (3)."
No, v určitom zmysle s ním musím súhlasiť. Nie je možné porovnávať telo 25-ročnej a 50-ročnej ženy čo do fyzického stavu ani čo do sviežosti. To skrátka nejde. Ani by to nebolo férové porovnanie. Telo 50-ročnej ženy si prešlo napríklad tehotenstvom, pôrodmi, odriekaním si hýčkania samého seba na úkor starostlivosti o rodinu a....časom. Skrátka zažilo život. Na druhej strane mladunké telo 25-ročnej ženy si v porovnaní s ním ešte poriadne neprešlo ničím (aj keď toto je veľmi všeobecné tvrdenie, takže ho berte len ako zjednodušený príklad). S čím však rozhodne nesúhlasím, je miera či kritérium výnimočnosti, ktoré nastavil, hoci iba pre seba. Telo, ktoré dalo život, telo, ktoré sa staralo a telo, ktoré už má niečo za sebou, je výnimočné. To, čo výnimočné nie je, je mladosť. Nijak sme sa totiž o ňu nezaslúžili. Bola nám daná a jedného dňa sa stratí. Nie je výnimočné byť v mladosti krásny, svieži a plný energie. Vo vyššom veku áno! A sú ženy a muži, ktorí to dokazujú.
Je jasné, že sa Yann Moix pohybuje v prostredí showbiznisu, kde sa okolo neho točia mladé atraktívne ženy a on nemá prečo odolávať. Žije v povrchnom svete s povrchnými prioritami. Podľa jeho vlastných slov, nie je schopný udržať si vzťah, pretože ho jedna žena zakrátko omrzí (3). Áno, ak vníma a dáva lásku iba na základe stavu telesnej schránky, tak sa mu ani nedivím. Aj to najkrajšie sa jedného dňa "okuká". Je snáď nad slnko jasnejšie, že skutočná je láska o niečom úplne inom a kvitne v každom veku. Ak mu to však takto vyhovuje, je to v poriadku. Je to jeho život. Zaujímalo by ma však, či si uvedomuje skutočný dôvod záujmu mladých slečien o svoju osobu. Predsa len už nie je najmladší :).
Právo na vlastný vkus (a právo ho vysloviť)
Prvý Newtonov zákon akcie a reakcie platí s dnešnými technológiami dvojnásob. Keď niečo vypustíte do sveta, obletí ho to rýchlosťou blesku a rovnako rýchlo sa vám ako bumerang vrátia reakce. Veeeeľa reakcií. Reagujú ľudia z rôznych prostredí a kultúr, čo má za následok neuveriteľne pestrú paletu názorov. Čo ma však zaráža, že dnes nemôžete vyjadriť svoj vlastný názor, ktorý sa odkláňa od mainstreamu bez toho, aby ste boli úrážaní, označení za rasistu, sexistu a podobne, prípadne, aby vám to totálne zničilo kariéru. Jeden by si myslel, že sme už natoľko vyspelí a civilizovaní, že vyjadrenie vlastného názoru (pozor, myslím aspoň trochu informovaného názoru, či názoru získaného životnými skúsenosťami, nie nadávok, urážok a takzvaného názoru, ktorý sa nemá o čo oprieť, typu: "ja si to myslím, basta") je prirodzená vec a v prípade kolízie viacerých názorov sme schopní viesť kultivovanú diskusiu. Avšak okrem technológií sa vlastne od stredoveku nič nezmenilo. I dnes sa vlastný názor, ktorý nezodpovedá hlavnímu prúdu trestá. S tým rozdielom, že nás za to neupália na hranici, ale bohate si vystačíme sami medzi sebou.
Z toho mi bohužiaľ vychádza, že vkus/názor síce mať môžeme, ale nesmieme sa k nemu verejne vyjadrovať...
Ak by tento človek vyhlasoval, že staršie ženy sú VŠEOBECNE neatraktívne, hnusné a nedá sa ich milovať, tak by bolo jasné, že sa jedná o primitívneho zabednenca, ktorého si vôbec netreba všímať. To, čo však vyjadril je jeho osobná preferencia. Každému sa predsa páči niečo iné, nie? Problém je v tom, že sa nevyjadril politicky korektne (och, ten dnešný citlivý svet) a dovolil si to nahlas. A čo? Dámy ruku na srdce...vyspali by ste sa s 90-ročným dedkom? Vedeli by ste sa do neho zamilovať? Nie je atraktívny, že? Je príliš starý, však :) ? Tak to hlavne nehovorte nikde nahlas, to by ste mohli pobúriť celé domy dôchodcov a boli by ste označené za povrchné sexistky.
Osobne si teda myslím, že nadpis: ŽENY PO 50TKE NIE JE MOŽNÉ MILOVAŤ, je chytrý ťah autora článku, aby pritiahol pozornosť a zvýšil tak počet prečítaní článku.
Trochu evolučnej biológie
Nielenže sa toho veľa nezmenilo od stredoveku, ono sa toho až tak veľa nezmenilo od praveku. Máme v sebe zakorenené staré základné pudy, ktoré majú za úlohu dve veci: prežitie jednotlivca a prežitie rodu, resp. druhu. Už Sigmund Freud tvrdil, že sme poháňaní nevedomou pudovou energiou-libidom (4). O tom ale polemizovať nebudem.
V dobách, kedy sme v kapsách nenosili občianske preukazy (nemali sme totiž žiadne kapsy) a nevedeli sme koľko máme rokov, bolo jediným vodítkom ako zhruba určiť vek- a tým násjť vhodného partnera na párenie, pozorovanie stavu tela. Presnejšie, pozorovanie druhotných sexuálnych znakov (5) a zdravotného stavu jedinca a to s jasným cieľom- vybrať vhodné gény pre ďalšiu generáciu. S jedincom, ktorý ešte nie je pohlavne dospelý, by ste strácali čas a slabý a chorľavý potomok by nemal šancu prežiť.
Výsledkom tohto dlhodobého vývoja je, že muži aj ženy z rôznych kultúr preferujú na opačnom pohlaví podobné znaky. Muži všeobecne u žien preferujú telesnú krásu a mladosť, pretože ženy majú len obmedzené plodné obdobie, ktoré výrazne klesá po 35. roku života a po 45-50tke zaniká úplne (sú výnimky). Ženské telo prechádza v tomto období výraznými hormonálnymi zmenami (menopauzou), čo sa prejavuje aj fyzicky, napríklad zvýšeným ukladaním tuku v oblasti pása. Aby rozpoznali mladú potenciálnu partnerku na párenie, vyvinula sa u mužov preferencia žien s bikonickým tvarom- znak spojený s mladosťou a teda aj schopnosťou rodiť (6).
Ďalšie všeobecné preferencie naprieč kultúrami sú hladká pleť, či symetrická tvár (7). Podľa týchto a ďalších znakov (napr. spoločenské postavenie) ste mohli zhodnotiť potenciálneho partnera a rozhodnúť sa, či do tých alebo oných génov investovať. V modernej spoločnosti je už výber partnera, samozrejme o niečo zložitejší.
Nie je teda náhoda, že Yann Moix nemá záujem o ženy po 50tke. Práve naopak, tým, že je zameraný vyslovene na telesnú schránku, dokonale kopíruje tento starý model výberu partnerky. Je to snáď niečo, za čo ho treba odsudzovať?
Záverom
A ja to tiež poviem nahlas...ani mňa nepriťahujú muži po 50tke. Ani sexuálne, ani nijak inak a pravdepodobne by som sa do nich nedokázala zamilovať práve preto, lebo sú pre mňa príliš starí. Na druhej strane, mám kamarátky v mojom veku (okolo 30), ktoré majú partnerov výrazne starších. Skrátka, faktor veku hrá v mojom prípade úlohu. Nezaujímajú ma však ani "zajkovia", pretože namiesto detskej tváričky, dávam prednosť mužným črtám. Čo už so mnou...ja potrebujem z chlapa cítiť testosterón :))). Otvorene už roky hlásim, že pre mňa má byť chlap mužný, zarastený, zjazvený a kľudne potetovaný. Tak a je to vonku!
Ak si teraz myslíte, že som povrchná, tak nemáte pravdu. Aby som si chlapa zvolila za partnera a potenciálneho otca svojich detí, rozhodne je pre mňa určujúci jeho charakter. Vyššie vymenované sú len znaky, ktoré ma ako ženu prirodzene zaujmú.
BTW...viete, aké sú všeobecné kritériá žien pre mužov naprieč kultúrami a ako si ženy zaisťovali, napríklad väčší podiel na koristi? Tak schválne :)
Mia
Pojmy:
sekundárne pohlavné znaky: znaky odlišujúce pohlavia rovnakého druhu. Vyvýjajú sa v období dospievania a nie sú súčasťou rozmnožovacej sústavy. U mužov je to napr. hrubnutie hlasu, nárast svalovej hmoty, ochlpenie a u žien napr. rast pŕs, rozširovanie pavny, zvýšené ukladanie podkožného tuku, ochlpenie.
bikonický tvar tela: tvar presýpacích hodín, osí pás
Zdroje:
Yann Moix - Wikipedia. [online]. Dostupné z: https://en.wikipedia.org/wiki/Yann_Moix
Yann Moix : "Même quand on rompt, on ment" - Marie Claire. Magazine féminin de mode et beauté - Marie Claire [online]. Dostupné z: https://www.marieclaire.fr/yann-moix-rompre-interview,1291590.asp
French author Yann Moix claims he 'cannot stand' dating white women | Daily Mail Online. [online]. Copyright © Associated Newspapers Ltd [cit. 13.01.2019]. Dostupné z: https://www.dailymail.co.uk/femail/article-6576637/French-author-Yann-Moix-claims-stand-white-women.html
Sigmund Freud – Wikipedie. [online]. Dostupné z: https://cs.wikipedia.org/wiki/Sigmund_Freud
Sekundární pohlavní znaky – Wikipedie. [online]. Dostupné z: https://cs.wikipedia.org/wiki/Sekund%C3%A1rn%C3%AD_pohlavn%C3%AD_znaky
Česneková Andrea. Pojetí ženy v dějinách kultury. [online]. Brno, 2010 [cit. 16.01.1019]. Dostupné z: https://is.muni.cz/th/u48yw/Zena_v.pdf. Bakalárska práca. Masarykova univerzita, Pedagogická fakulta, Katedra občanské výchovy.
Poloučková Taťána. Kritéria volby životního partnera u mužů a žen ve věku od 20 do 30 let. [online]. Zlín, 2009 [cit. 16.01.1019]. Dostupné z: https://digilib.k.utb.cz/bitstream/handle/10563/10006/polou%C4%8Dkov%C3%A1_2009_bp.pdf?sequence=1&isAllowed=y. Bakalárska práca. Univerzita Tomáše Bati ve Zlíne, Fakulta humanitních studií.