#1 Keď to zhrniem...

...aneb radosti a strasti tehotnej ženy

1. trimester

Bolo mi príšerne zle. A to je asi tak všetko, čo by som mala k prvým trom mesiacom :). A to mi môj gynekológ zahlásil, že by som mala pribrať tak 10kg. HAHAHA. Tak za prvé, môj pomerne rýchly metabolizmus mi nikdy nedovolil príliš pribrať a za druhé, do dvoch mesiacov, čo som zistila, že som tehotná, som mala dolu 5kg. Ale dobre, odkývala som mu to a šla som. Jediné kilá, ktorých som mala dosť, boli kilá rajčín, pretože to bolo jediné, čo som do seba dostala. Jj, to v treskúcich mrazoch skutočne ideálna strava. Som vážne zvedavá či ich to moje dieťa bude milovať alebo neznášať :).

Zistila som, že tehotné ženy sú dosť často poučované. Milovala som reči typu:

Neboj po treťom mesiaci to prejde. Neprešlo.

To musíš zajesť. To mi radili chlapi. Asi si tehotenstvo trochu splietli s kocovinou.

Ježiš, ty si chudá a aké máš malé brucho! Chúďa dieťa, musíš mu dať výživu! Nie, fakt?

Musíš viac jesť! Nehovor!

Vyzeráš dosť unavene. To bola hláška môjho právnika, keď som za ním jeden deň zašla. Práve v ten deň mi bolo trochu lepšie, tak som sa pekne obliekla, nalíčila a vyrazila do centra. Mala som zo seba po dlhej dobe dobrý pocit, že konečne vyzerám ako človek a hneď som dostala takúto studenú sprchu. Pri prvej príležitosti som žalovala jeho, tiež tehotnej manželke :), ktorá mi s úsmevom oznámila, že ona to má doma úplne bežne :).

To bude dievča. Tie berú krásu! Tak táto hláška bola môj favorit. Dotyčný/á narážal/a na fakt, že som vychudnutá, biela a s kruhmi pod očami. Nič v vás v takých stavoch nepoteší viac.

To bude chlapec, podľa tvaru brucha (keď už som ho mala).

Keď máš toľko chuť na sladké, tak to bude dievča! Dobre, to už by stačilo...vy Sybily.

Keď som bola v 2. mesiaci, Ondra priniesol psa....bol opustený a že či by sme mu do adopcie neposkytli dočasku. O tom, aká som z toho bola "nadšená" a ako to nakoniec dopadlo, si môžete prečítať tu. Ak by Vás to zaujímalo teda...

Sex. Ano, aj ten riešia tehotné ženy. Neviem, ako iné, ale ja som ho riešila dosť. Aby to bolo trochu zrozumiteľné...milovanie s mojím partnerom nebolo len o naplnení potrieb štýlom "už dlho nič, tak poď ", ale o "komunikácii". Každým dotykom sme spolu komunikovali, nasávali svoje energie a užívali si jeden druhého. A v mojom danom, nazelenalom stave, som na sex nemohla ani pomyslieť. Cítila som sa od neho odtrhnutá a vzdialnená. Strašne mi "chýbal". V jednu noc som sa k nemu pritúlila a rozplakala sa. Krása a pevnosť nášho vzťahu stojí aj na komunikácii verbálnej, na tom, že si môžeme veci povedať a vysvetliť. Ondra ma objal, hladil a bozkával...a uisťoval ma, že je všetko v poriadku, že všetkému rozumie, nech sa netrápim. Ničmenej, sme nakoniec prišli na to, že nežné milovanie od nevoľností celkom dobre uľavuje :)).

Majte pekný deň.

Mia