#2 Keď to zhrniem...
...aneb radosti a strasti tehotnej ženy
2. trimester
4. mesiac. Nič sa nezmenilo. Brucho nikde, ale zelená som bola až až. Nosila som stále svoje upnuté džíny, ktoré som si akurát musela rozopnúť, keď som sedela. Občas sa stalo, že som na to zabudla a odišla som s rozopnutými nohavicami. Ale pohyby som cítila a to už asi od 16. týždňa, hoci som sa všade dočítala, že ich ešte nie je možné. A to bolo na tom naozaj krásne. To si žena skutočne uvedomí, že jej nie je iba blbo, ale že tam niekoho má. Pohyby to boli slabučké, sotva citeľné, takže keď som ich chcela vnímať, musela som sa celkovo ukľudniť a uvoľniť. Bola to moja malá meditácia.
Reči o tom, ako nedostatočne vyživujem svoje dieťa som púšťala jedým uchom dnu a druhým von, ale musím priznať, že na screeningy som občas chodila s obavou, či tam skutočne ešte je. Vypliešťala som oči na monitor a vždy sa mi uľavilo, keď som ho/ju uvidela. Na biologičku fakt trápne, ale to tie tehotenské hormóny...
Skončil 4. mesiac a stal sa zázrak, ktorému som už neverila! Prestalo mi byť zle!!!! Koniec 5. mesiaca. Huráááá...začalo sa mi zaguľacovať bruško! Konečne ho môžem hrdo vystavovať na obdiv...som si myslela, ale zimný kabát mi trochu prekazil plány. Tak som sa aspoň otŕčala pred zrkadlom. Pomaly sa mi vracal apetít a priprala späť svojich stratených 5kg. Vrátil sa nám sex, a netrúfam si povedať, kto mal z toho väčšiu radosť :). Niekde som s dočítala, že spermie pomáhajú dozrievaniu pôrodných ciest...to ešte budem musieť overiť.
Tieto mesiace som si naozaj užívala. Cítila som sa krásna a celkovo som bola vnútorne veľmi spokojná. Pohyby boli stále silnejšie a ja som sa pri nich stále smiala :).
Mia