• Mia Polgar

A je to tu!

Updated: Apr 17, 2019


Trochu som si myslela, že keď to príde, budem celá nadšená a plná emócií písať tento príspevok takým tempom, že sa mi bude pariť z klávesnice. Aby nedošlo k omylu...nadšená som a plná emócií tiež, len akosi neviem, čo mám napísať :). Možno je to tým, že ma už tretí mesiac sužujú nevoľnosti a veľká únava. Na tomto mieste si neodpustím trochu sebaľútosti- ranná nevoľnosť je hovadina!!! Je mi zle od kedy otvorím oči až kým nezaspím! A neznášam všetky, ktoré to tak nemajú :)! Tak, hneď mi je trochu lepšie.


V prvom rade chcem povedať, že som veľmi šťastná. Som šťastná, pretože mám úžasného partnera, ktorý mi je veľkou oporou- stará sa o mňa, keď som schopná iba ležať, pripravuje mi jedlá (mikroporcie, ktoré môj žalúdok zvládne) podľa momentálnej chute či skôr nechute. Objíma ma a hladí so slovami, nech vydržím, že to prejde. Som šťastná, pretože vidím, ako sa na naše miminko teší a hlavne som šťastná, že sa nám to podarilo prirodzenou a tou najkrajšou cestou...nechali sme to osudu.


Už keď som Ondru prvýkrát stretla a zahľadela sa mu do jeho hlbokých hnedých očí, vedela som, že som stretla osudového chlapa. Predstava života bez neho ma mučila a nedovolila mi ani dýchať. Prevrátil mi život hore nohami a hoci to bol prevrat veľmi bolestivý, do konca života to nebudem ľutovať. Našla som v ňom priateľa, partnera, parťáka, milenca a budúceho otca. Okrem toho som vďaka nemu v sebe začala nachádzať svoju stratenú alebo snáď lepšie povedané neobjavenú ženskosť. Asi to znie zvláštne, ale nie každá žena, len preto, že je žena sa musí nutne cítiť žensky. Stretla som alebo poznám také, vrátane seba, ktoré dlhé roky žili a fungovali ako chlapi. Vravievala som si...je to drsný mužský svet, aj ja musím byť drsná. Ani som nechcela deti. Tehotenstvo a pôrod sa mi hnusili a absolutne som nechápala, prečo by som niečo také mala podstupovať. S mužmi som nemala dlhodobé vzťahy. Nebol na ne čas a nechcela som prísť o svoju osobnú slobodu.

To sa vekom, samozrejme začalo meniť. Je prirodzené, že čím je človek starší, tak je mu bližšia predstava zaspávania v partnerovej náruči než nejaká párty. A dlho na seba nedali čakať ani biologické hodiny. Moje vzťahy však v posledných rokoch končili jednak s dôvodu totálnej vzájomnej nekompatibility (alebo mám byť úprimná a povedať, že to boli psychopati?), ale hlavne, že som si nedokázala predstaviť mať s dotyčnými dieťa. Nieže by som po nejakom túžila, ale toto dosť podstatné kritérium sa vynáralo z môjho podvedmia a malo rozhodujúce slovo vo chvíľach, kedy som ešte zvažovala snahu o záchranu vzťahu. Ak ma pri tej predstave zmrazilo a poliala hrôza, bolo jasno.


V Ondrovom prípade som to vedela hneď. Okamžite. Nechápala som to. Najskôr som si to vysvetľovala "len" obrovským zamilovaním a záplavou hormónov, ale časom som sa začala utvrdzovať v tom, že moja intuícia je správna. Pocit, že toto je môj skutočný partner sa ani nedá opísať. Je to zvláštny mix vnútorného kľudu a radosti, z toho, že sme sa našli. I on sám mi často, keď ma držal v náruči vravel: "Je to ako keby si sa mi po veľmi dlhom čase vrátila." Zažívam, aké to je, cítiť vnútorný mier, že všetko tak ako má byť. Jasne, neboli dni bez mrakov, ale spôsob, akým sa spory či hádky riešili a aj vyriešili (dosť zásadné), mi dal jasne najavo, že tento vzťah za to úsilie stojí. A predstava mimina s ním mi zakaždým vykúzlila úsmev na tvári :).


V to ráno, kedy som načúrala na testovací papierik, som už vedela, že som v očakávaní. Cítila som to. Nedokážem to vysvetliť. Ženy a ich intuícia sú skrátka užasné. Takže ten test bol už len také potvrdenie, aby som šla gynekológovi. A keď som od neho odchádzala, plakala som radosťou. Ja, čo som nikdy nechcela deti. Keď som prišla domov, ľahla som si k Ondrovi a pošepkala mu do ucha: "Je tam a bije mu srdiečko." Šťastie v jeho očiach sa dá opísať len ťažko.



No a keďže bolo tesne pred Vianocami, rodiny dostali pod stromček novinku...a to bolo šťastia a sĺz. Zaujímavé bolo, že rodina a veľmi blízky okruh priateľov sa zhodli v jednom konštatovaní: "To máte fakt šťastie, prirodzene a tak rýchlo....v dnešnej dobe!" To ma najskôr trochu prekvapilo, no, rýchlo som si uvedomila, že majú fakt pravdu. Pretože sme to vlastne neriešili, ani mi to nedošlo. Toľko párov má dnes problém počať...stojí ich to obrovské množstvo stresu a peňazí. Poznám x prípadov zo svojho okolia. Je pre mňa skutočným požehnaním, že sme naše dieťa počali vo veľkej láske, vášni a s vedomím, že ho chceme. Prajem tento pocit každej jednej žene...



Mia


258 views0 comments

Recent Posts

See All