Fotím nahé ženy. A baví ma to.

Dnes to už nie je nič výnimočné. Žena fotí ženy...polonahé či nahé a čo má byť? Alebo sa len pohybujem v kruhoch, kde to nikoho nijak zvlášť neprekvapí? Už sa mi stalo, že keď som povedala, čo fotím, tak sa chlapík začal smiať a opýtal sa: "A ty si lesba"? Len som prevrátila oči. Faktom ale je, že moja hranica "normálnosti" je po x rokoch v modelingu značne posunutá. Nahotu beriem úplne prirodzene, lenže tá je, mimo modeling, braná väčšinou inak.

Už si nespomínam, aké to bolo, keď som prvýkrat fotila umelecký akt. Škoda, no snáď sa mi to niekedy opäť vybaví. Už len viem, že telo a nahotu som používala ako "nástroj" na vyjadrovanie seba a emócií. Keď na sebe nemáte šaty, nemáte čo skrývať. Vy a Vaše pocity sú v tom momente to jediné, čo máte. V tom je akt úžasný. Myslím ten umelecký...no, ale čo si budeme nahovárať, nahé ženské telo je vždy erotické, takže si dovolím tvrdiť, že umenie a erotika sú nerozlučné ako dve strany jednej mince. Časom ma to však fotenie všobecne prestalo baviť...alebo lepšie povedané uspokojovať. Celkovo som začínala pociťovať vnútornú nespokojnosť a intenzívnejšie vnímať povrchnosť tejto práce . Začínala som mať dojem, že do fotky nemám viac čo dať...a že ani nechcem (ale o tom inkodedy). Moja pozornosť sa zamerala inam....

S fotením žien som začala v Miami. Hoci sme s Erin nemali v pláne fotiť akty, po čase aj tak skončila nahá :). Úplne prirodzene. A vyžarovalo z nej niečo zvláštne. Keď Vás fotí chlap, pravdepodobne budete chcieť byť sexy. Je to normálne: interakcia muž-žena (beriem v potaz heterosexuálne vzťahy, t.j. také, ktoré majú potenciálne zachovať rod) rovná sa prastarý pud. Aj keď je len podprahový a nejedná sa o nič viac než fotenie alebo nejakú inú (bežnú) činnosť.

Ale keď vás fotí žena (a ani jedna nie je lesba)...je tam niečo iné. Zvláštne fluidum, atmosféra. Už to zrazu nie je o tom, byť sexy, ale začne sa drať na povrch to, aká tá žena v skutočnosti je. Samozrejme to cítim prevažne zo žien, ktoré nie sú modelky. Modelky vedia ako sa pozrieť, zatváriť a z akého uhla. OK, to je fajn...a priznám sa bez mučenia, že je to občas osviežujúce, lebo ma to stojí menej energie... Ale nemodelka (neznášam termíny ako "obyčajná", "bežná" žena) je svoja. Jej pohľad je reálnym odrazom jej samej. Úsmev je úprimný (zvyknem rozprávať vtipy, btw, tak možno preto), často sa pred objektívom hanbí a to je úžasne roztomilé a sexy zároveň.

Preto som sa rozhodla fotiť ženy, ktoré sú "modelingom nepobozkané" alebo len minimálne. Baví ma skrátka to, že je každá iná, každá je svoja a to čo mi do tej fotky dá, je reálne. A to ma priviedlo k ďalším úvahám a dôvodom fotiť ženy. Zachytiť, čo je to ženskosť. Skúsiť to nejak pojať, definovať. O tom ale v inom článku :).

photo by Martin Iman

A v neposlednom rade...je to zábava :))))

Mia